Slávnostné pasovanie absolventov učebných odborov
Remeslo je zlatá baňa.
Remeslo má zlaté dno.
Remeslo živí.
V duchu týchto prísloví sa nieslo Slávnostné pasovanie absolventov učebných odborov Žilinského samosprávneho kraja 26.6. 2017 v Sobášnom paláci v Bytči. Podujatie prebehlo na vysokej úrovni. Vyučeným žiakom predstaviteľ cehu/zväzu pripol odznak, riaditeľ školy alebo jeho zástupca odovzdal výučný list a riaditeľka odboru školstva a športu Mgr. Eva Rovňanová odovzdala pamätnú listinu pre služby a remeslo. Určite je to pre našich absolventov motivácia aby svoje povolanie vykonávali zodpovedne a čestne ako sľúbili.
Zúčastnené cechy a zväzy: Cech maliarov, Cech strechárov, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, Slovenský zväz kuchárov a cukrárov, Zväz hotelov a reštaurácií SR, Zväz obchodu SR, Cech vykurovania, tepelnej techniky a inštalácii, Cech predajcov a autoservisov SR.
Ocenení žiaci: Kristína Cárachová, Anita Faconová, Martin Milan, Rastislav Hamza.
Cech je organizácia remeselníkov alebo drobných obchodníkov na ochranu remesla a obchodu.
Remeselník je malovýrobca s odbornou kvalifikáciou, znalosťou pracovných postupov a praktickou zručnosťou vyrábajúci úžitkové hodnoty pre výmenu väčšinou ručne alebo s použitím nástrojov, techniky osobnou prácou alebo za jej podstatnej účasti.
Charakteristika cechov
Cechy v minulosti dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu. Predpisovali, koľko môže byť v meste majstrov, koľko tovarišov a učňov. Výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu cechov upravovali cechové artikuly. Cechy plnili aj sociálnu a charitatívnu funkciu – v niektorých prípadoch vyplácali vdovám alebo sirotám po predčasne zomrelých majstroch skromnú penziu.
Každý cech mal svojho cirkevného patróna. V deň sviatku tohto patróna sa zvyčajne stretávali majstri pri slávnostnom obede. Každý cech mal aj zástavu, ktorá bola uložená v kostole a svoj cechový znak. V mestách s vybudovanými hradbami mali jednotlivé cechy v správe časť hradieb a jednu z veží či bášt, ktorú museli príslušníci cechu v prípade vojenského ohrozenia mesta brániť.
Cechová výroba a cechové organizácie boli v Uhorsku zrušené zákonom v roku 1872.
Dejiny cechov na Slovensku
Prvá písomná zmienka o cechu z územia Slovenska pochádza z Košíc, kde sa v roku 1307 do cechu združili košickí kožušníci. Cechy sa začali rozvíjať najmä v období vlády Karola Róberta z Anjou a jeho syna Ľudovíta I., ktorí povoľovali zakladanie cechov v slobodných kráľovských mestách. Remeselná výroba a cechová organizácia výrobcov bola typická pre vrcholný a neskorý stredovek, i pre obdobie raného novoveku. K mestám, ktoré mali na prelome 17. a 18. storočia najväčší počet cechov, patrila Bratislava, Košice, Levoča, Prešov, Banská Bystrica, Trnava, Kežmarok.
Sociálna hierarchia v rámci cechu
Cech mal tiež svoju vnútornú hierarchiu, ktorá sa zakladala na existencii troch základných stavov v jeho rámci. Prvým bol najnižší učňovský stav. Druhým zas stav tovarišský a tretí – najvyšší, bol majsterský.
Učeň — mučeň.
Remeselníci boli plnoprávni občania, ale nemali skutočnú politickú moc. Remeselník, ktorý dostal právo zariadiť si dielňu sa nazýval majster. Dielňa bola v jeho dome. Majster pracoval sám a do učenia si bral mladých učňov. Po uplynutí určitého času sa z učňa stával tovariš. Tovariš musel mať ukončené učňovské vzdelanie a vlastniť výučný list. Po čase musel ísť každý tovariš na vandrovku – cestovať 2-3 roky po svete, aby získal odborné skúsenosti. Po návrate z vandrovky pracoval ešte jeden rok u domáceho majstra, dostával od majstra plat, aby sa neskôr sám mohol stať majstrom. Učni a tovariši žili v dome majstra a jedávali s ním za spoločným stolom. Majstrom sa stal ten, kto mal dosť prostriedkov na otvorenie dielne, syn alebo zať majstra. Pre tovarišov nebolo ľahké stať sa majstrom a niektorí celý život ostali tovarišmi. Všetky výrobky sa vyrábali ručne a netolerovali sa nepodarky.